Leos Carax – nevyspytateľný enfant terrible francúzskeho filmu sa vracia po trinástich rokoch odmlky a hneď triumfálnym spôsobom. Vo filme, ktorý mal podľa mnohých získať Zlatú palmu na MFF Cannes 2012 stvárnil režisérov verný herecký predstaviteľ Denis Lavant tajuplného pána Oscara, ktorý na seba počas jedného dňa od úsvitu do súmraku, berie najrôznejšie identity v znepokojivej show snímanej neviditeľnými kamerami. „Kvôli čomu to vlastne robíte?" pýta sa Oscara jeho šéf (Michel Piccoli). „Pre potešenie z hrania," odpovedá Lavantov chameleónsky hrdina a vlastne tým charakterizuje režisérovo krédo zjavujúce sa vo všetkých piatich dielach, ktorý vytvoril v priebehu takmer tridsiatich rokov. Pre Caraxa typické, bolestne romantické videnie sveta sa tu snúbi s hravou provokatívnosťou a obrovskou láskou k míľnikom v dejinách filmu. Jeho uhrančivé predstavenie srší obdivom k Parížu, ktorý sa bezmocne prizerá ako pomaly zaniká legendárny obchodný dom Samaritaine pri Pont Neuf, či ako za spevu Kylie Minogue mizne svet limuzín