Celovečerný debut jedného z najvýraznejších predstaviteľov súčasného maďarského filmu Benedeka Fliegaufa je venovaný predčasne zosnulému režisérovi Györgyimu Fehérovi (Szürkület, 1990, Vášeň, 1998). Fliegauf už vo svojom debute uprednostňuje nedramatické pomalé rozprávanie a dlhé zábery poukazujúce na chladnosť vzťahov v spoločnosti, ktoré sa stali príznačnými znakmi i jeho neskoršej tvorby. Sledujeme dlhé monologické a dialogické pasáže, ktoré sú vytrhnuté z nejakého zmysluplnejšieho kontextu. Z rozprávania postáv je jasné, že si nerozumejú vzájomne a ani sami sebe. Lovasiho kamera zaznamenáva jednotlivé postavy v tesnej blízkosti, ale nedovolí nám preniknúť hlbšie do ich vnútra. Film s tak originálnou kombináciou spomenutých naratívnych postupov a štylistických prostriedkov navodzuje divákovi pocit všadeprítomného odcudzenia a vykorenenosti.