Suzanne Simonina vo svojich listoch retrospektívne opisuje svoj život plný utrpenia. Ako mladá žena bola poslaná do kláštora proti svojej vôli. Vzhľadom na to, že jej rodičia si nemôžu dovoliť dať jej bohaté veno potrebné na uzavretie manželstva, rozhodnú sa, že namiesto vydaja ju dajú do kláštora. Matka predstavená jej s porozumením pomáha priučiť sa každodennej rutine kláštorného konventu. Suzannina túžba po slobode však naďalej pretrváva. Keď láskavá Matka predstavená zomrie, Suzanne sa ocitne tvárou v tvár deštruktívnym opatreniam. Ako v zlom sne čelí ponižovaniu, obťažovaniu zo strany novej abatiše a ostatných sestier. Suzanne je tak podrobená utrpeniu a náboženskému fanatizmu.