Vo filme, ktorý vznikol v období Bergmanovej ťažkej choroby sprevádzanej tvorivou krízou, sa režisér dotkol závažnej otázky pravdy v umení a identity umelca – konkrétne herečky Elisabeth Vogler, odmietajúcej naďalej hrať umelé úlohy na javisku. Jej únik od verejnej masky – „persony“ sa však stane len dočasným prijatím inej úlohy. V príbehu sme svedkami rozvíjania zvláštneho vzťahu dvoch rozdielnych a zároveň v niečom podobných žien – herečky Elisabeth, ktorá sa na protest rozhodla mlčať, a jej ošetrovateľky Almy, ktorá, naopak, hovorí rada a zveruje sa jej. Dve ženy sa spoločne vyberú do odľahlého domu na ostrove, kde sa má Elisabeth s Alminou pomocou zotaviť. Alma zveruje Elisabeth svoje najhlbšie tajomstvá, túžby a sny. Ani si neuvedomí, že z jej vlastnej osobnosti sa postupne stal iba tieň. Táto zvláštna konfrontácia skúša vnútornú silu oboch žien, ktoré sú síce veľmi odlišné, ale vo svojej podstate i veľmi podobné.