Tri hypersexuálne ženy strávia 26 dní v tichom dome pri jazere. Léonie (vážna), Eugénie (impulzívna) a Gaëlle alias Gejša (koketná). Všetky tri sú tu dobrovoľne. Dohliada na ne sociálny pracovník a nie veľmi dôverný terapeut. Motto domu je ""hypersexualita nie je choroba"". Cieľom tohto experimentu nie je liečiť, ale skôr umožniť úprimné skúmanie rôznych skúseností, foriem a extrémov túžby. Všetko sa odohráva v poloobnaženej a úplne obnaženej polohe, slovne aj fyzicky, vo fantázii aj v realite. Skutočnosť, že pracovníci projektu sú síce nedotknutí, ale aspoň trochu dojatí, nie je prekvapujúca a zodpovedá pocitom divákov. Na rozdiel od iných predstaviteľov súčasnej kinematografie sa Denisovi Côtéovi po hitoch ako Antológia mesta duchov alebo Curling darí vytvárať dynamické filmové priestory (kulisy, prostredia, konštelácie), v ktorých možno zážitky (psychické, fyzické, intelektuálne) vnímať ako hru, a práve preto ich možno využiť na sledovanie reality.