Renomovaný iránsky tvorca sa vo svojom druhom filme nakrútenom v rámci núteného domáceho väzenia premenil na taxikára, ktorý prostredníctvom rozhovorov s rôznymi klientmi ponúka kritický pohľad na iránsku spoločnosť. Panahí tu bez akejkoľvek sebaľútosti a s odzbrojujúcim humorom nastoľuje otázku, ako sa má chovať umelec v zemi, ktorá mu neumožňuje slobodu prejavu. S kamerou pripevnenou za predným sklom svojho auta - taxíka nakrútil Panahí film , ktorý povie viac  ako mnohé sociopolitické štúdie.