Z piesočnatej púšte vyrastá megalit - alebo skôr maketa takejto krajiny. "Ja som archív," ozve sa mladý ženský hlas a zlovestná sláčiková hudba priklincuje divákov do sedadiel. Tento úvod pripravuje pôdu pre naratívny a obrazový jazyk hutnej mnemotechnickej eseje Rithy Panh, ktorá pomocou ohromujúcich diorám rozpráva dystopický príbeh dvadsiateho prvého storočia. Po storočí genocídnych ideológií a deštruktívneho speciesizmu si zvieratá zotročili ľudí a ovládli svet. Na vlne nádeje boli odstránené sochy z minulosti, ale vznikajú nové, ktoré majú potlačiť vôľu ľudu. Teraz je to planéta opíc, divých svíň a levov a zoologická revolúcia zvráti a obnoví zverstvá 20. storočia. Keď zvieracie postavy sledujú filmové archívy nášho sveta, majú pocit, akoby sa Lumière preniesol do Mélièsovho filmu alebo do filmu Willisa H. O'Briena. Všetci vieme, že história sa opakuje najprv ako tragédia, a potom ako fraška. Nastal čas, aby táto fraška, v ktorej "politický jazyk obýva naše sny a pohlcuje nás", dala vzniknúť "pôvabnej a nežnej neposlušnosti".